Legislatíva

Legislatívny rámec prevádzky UAS: Ako sa zorientovať v kategórii SPECIFIC?

Aké sú kategórie prevádzky bezpilotných leteckých systémov?

Aktuálne zmeny v legislatíve bezpilotného letectva stavajú prevádzkovateľov pred potrebu hlbšej orientácie v systéme kategórií a povolení. Či už s dronmi začínate, alebo sa snažíte prispôsobiť svoje podnikanie novým pravidlám, kľúčom k úspechu je správne zaradenie vašej prevádzky.

Európsky rámec rozlišuje kategóriu otvorenú (OPEN), osobitnú (SPECIFIC) a osvedčenú (CERTIFIED).

Najvýhodnejšou a z dôvodu administratívnej záťaže aj najjednoduchšou prevádzkou UAS je prevádzka dronov v otvorenej kategórii (OPEN). Avšak v kategórii OPEN ste limitovaní rôznymi faktormi, ako triedou dronu, prevádzkovým priestorom, prevádzkovou vzdialenosťou, maximálnou prevádzkovou výškou, obmedzeniami vyplývajúcimi z národných špecifík, alebo nemožnosťou vykonávania komplexných leteckých prác.

Každá prevádzka, ktorá je nad rámec kategórie OPEN, ak si odmyslíme vysoko rizikovú prevádzku v kategórii CERTIFIED, je prevádzkou v kategórii SPECIFIC a vyžaduje prevádzkové povolenie v osobitnej kategórii prevádzky.

Prevádzkové povolenie v osobitnej kategórii prevádzky vydáva Dopravný úrad.

Ako na SPECIFIC?

Európska legislatíva ponúka niekoľko možností, ako prevádzkovať drony v kategórii SPECIFIC.

Prvou možnosťou je prevádzka podľa štandardných scenárov STS-01 a STS-02.  

Scenár STS-01 za špecifických podmienok – v režime VLOS nad osídlenou riadenou pozemnou oblasťou ( rozumej oploteným, uzavretým areálom bez možnosti vstupu nezúčastnených osôb) – umožní prevádzku s dronom s maximálnou vzletovou hmotnosťou do 25kg lietať v prevádzkovom prostredí podobnému otvorenej kategórii A2. Otvorená kategória A2 je inak určená pre prevádzku dronov triedy C2 (dron s maximálnou vzletovou hmotnosťou do 4kg).

Štandardný scenár STS-02 umožňuje v riedko osídlenej a opäť riadenej pozemnej oblasti prevádzku v režime BVLOS, avšak v limitujúcich vzdialenostiach.

Nevýhodou prevádzky podľa štandardných scenárov je, že oba štandardné scenáre vyžadujú triedu dronov C5 (pre STS-01) a C6 (pre STS-02), alebo konverziu dronov triedy C2 alebo triedy C3 do týchto tried. V realite nie je veľa prevádzkových scenárov v ktorých by lietanie s dronom v STS-01 alebo STS-02 dávalo zmysel.

Ak je vami zamýšľaná prevádzka v rámci limitov pre štandardné scenáre, potom musíte ako prevádzkovateľ UAS disponovať vyškoleným personálom s kvalifikáciou STS, musíte deklarovať praktický výcvik STS-01, STS-02 a musíte zaslať Dopravnému úradu prevádzkové vyhlásenie STS, ku ktorému priložíte prevádzkovú príručku. Dopravný úrad po posúdení vašu prevádzku STS-01, STS-02 potvrdí, alebo vás vyzve na doplnenie podania.

Ďalšou alternatívou je využitie preddefinovaných posúdení rizík, známych pod skratkou PDRA.

Sama Európska agentúra pre bezpečnosť civilného letectva (EASA) analyzovala riziká pre niektoré typy prevádzkových scenárov VLOS alebo BVLOS a vypracovala analýzy rizík pre dva druhy prevádzky v osobitnej kategórii podľa PDRA.

Prvým druhom sú prevádzkové scenáre označené ako PDRA-S. Tieto sú odvodené od STS-01 = PDRA-S01 alebo STS-02 = PDRA-S02, ale s tým rozdielom, že v týchto prípadoch nie nutné používať drony triedy C5 respektíve triedy C6.

Druhým druhom PDRA  sú prevádzkové scenáre s preddefinovaným posúdením rizík označených ako PDRA-G. Tieto umožňujú generickú – avšak výrazne limitovanú prevádzku v režime BVLOS.

Problémom prevádzky v osvedčenej kategórii podľa PDRA sú limitácie scenárov pre ktoré agentúra EASA vypracovala posúdenie rizík a deklarovanie úrovne integrity a dôkazu, že vami vykonaná prevádzka je v súlade s požiadavkami tak, ako sú uvedené v AMC2 k článku 11 nariadenia EÚ 2012/947. Preukázanie súladu s požiadavkami podľa metodiky EASA je administratívne komplexné, čo pociťujú najmä prevádzkovatelia v špecializovaných sektoroch, ako je napríklad poľnohospodárstvo pri využívaní postrekových dronov.

Ostáva posledná možnosť ako získať prevádzkové povolenie SPECIFIC a tou je prevádzka na základe vlastnej analýzy rizík podľa metodológie SORA – Specific Operations Risk Assessment.

Túto metodológiu vypracovala organizácia JARUS a do praxe ju zaviedla EASA.

Metodika SORA umožňuje posúdiť, či navrhovaný koncept činnosti s UAS poskytuje dostatočnú úroveň istoty, že táto prevádzka bude vykonávaná s prijateľnou úrovňou rizika.

Výsledkom posúdenia je určenie špecifickej úrovni bezpečnosti a integrity prevádzky (SAIL- Specific Assurance and Integrity Level). Úroveň SAIL je určená vyhodnotením klasifikácie tried rizík voči zemskému povrchu (GRC- Ground Risk Class) a tried rizík vo vzdušnom priestore (ARC-Air Risk Class).

Veľkosť rizika GRC je vyjadrená hodnotou od najnižšieho rizika 1 až po najvyššie riziko 10.

Veľkosť rizika ARC je definovaná písmenami od najnižšej úrovne ARC-a až po najvyššiu úroveň ARC-d.

V SORA sa uvádza počiatočná hodnota a konečná hodnota každej GRC a ARC. Konečná hodnota GRC a ARC je určená na základe prijatých zmierňovacích opatrení. Podľa konečných hodnôt GRC a ARC je  priradená úroveň SAIL.

Ak je prevádzka UAS v predloženej analýze SORA klasifikovaná ako SAIL I, II alebo III, Dopravný úrad môže súhlasiť so zhodou so všetkými cieľmi prevádzkovej bezpečnosti (OSOOperational Safety Objectives) a s navrhnutými zmierňujúcimi opatreniami súvisiacimi s vypracovaným návrhom. V súčasnosti Dopravný úrad neschválil žiadnu prevádzku s úrovňou SAIL III.

Ak je prevádzka UAS vo vypracovanej analýze SORA klasifikovaná ako SAIL IV, mala by byť deklarovaná zhoda s ustanoveniami SORA so všetkými cieľmi prevádzkovej bezpečnosti OSO a preukázaná prostredníctvom Správy o overení návrhu (DVRDesign Verification Report) vydaného agentúrou EASA.

Prevádzka na úrovni SAIL V a VI je možná iba na základe typového osvedčenia vydaného agentúrou EASA.

Národné špecifiká

Podľa uznesenia Stálej medzirezortnej komisie SMK U/2026/6 je pre každého prevádzkovateľa UAS, v závislosti od vzdialenosti od letiska a výšky nad terénom, ktorý vykonáva činnosti v riadenom okrsku letísk CTR (Control Zone) povinnosť získať prevádzkové povolenie SPECIFIC. Uznesenie SMK sa týka letísk Bratislava, Piešťany, Žilina, Poprad-Tatry a Košice.

Výhodou je, že už nie je za každých podmienok potrebná inštalácia drahého FTS alebo padáku. Ďalšou výhodou uznesenia SMK je umožnenie prevádzky BVLOS v CTR civilných letísk, napríklad pri rôznych automatizovaných priemyselných aplikáciách.

Požiadavky na prevádzkovateľa UAS v riadených okrskoch vojenských letísk Malacky, Sliač a Prešov sú uvedené na stránkach Úradu vojenského letectva MO SR (https://www.mosr.sk/ziadost-o-vydanie-suhlasu-na-vykonavanie-letovej-cinnosti-s-bezpilotnym-lietadlom/). Riadené okrsky vojenských letísk sú publikované ako zemepisné oblasti s rôznym stupňom požiadaviek na prevádzkovateľov UAS. Úrad vojenského letectva podmienil prevádzku v blízkosti vojenských letísk vydaním povolenia, pričom podmienkou vydania povolenia je spracovanie prevádzkovej príručky a vypracovanie SORA.

Využívanie dronov v profesionálnej sfére dnes už neznamená len nahrádzanie tradičných postupov, ale podstatné rozširovanie úrovne poskytovaných služieb. Či už ide o geodéziu, stavebníctvo, poľnohospodárstvo alebo ochranu infraštruktúry, správne nastavenie legislatívnych procesov je základným predpokladom pre legálne a bezpečné využívanie potenciálu bezpilotných technológií. Ak hľadáte spôsob, ako tieto technológie integrovať do svojej každodennej praxe v súlade so všetkými predpismi, odborná pomoc pri procese schvaľovania vám môže ušetriť nielen čas, ale aj značné administratívne zdroje.

FAQ: Často kladené otázky k prevádzke dronov v kategórii SPECIFIC

1.Aký je hlavný rozdiel medzi kategóriou OPEN a SPECIFIC?

Kategória OPEN je určená pre nízkorizikovú prevádzku s prísnymi obmedzeniami, ako je lietanie len v priamom vizuálnom dosahu, do výšky 120 metrov a mimo zhromaždísk ľudí. Akonáhle vaše operačné potreby tieto limity prekračujú – napríklad potrebujete lietať v meste, v riadenom okrsku letiska, automatické lety alebo na dlhé vzdialenosti bez priameho vizuálneho dohľadu – vaša prevádzka sa stáva osobitnou a spadá pod kategóriu SPECIFIC. Tá si vyžaduje povolenie od Dopravného úradu založené na posúdení rizík.

2.Kedy by som mal uvažovať o štandardných scenároch STS?

Štandardné scenáre sú vhodné pre prevádzkovateľov, ktorí disponujú UAS s označením triedy C5 alebo C6 a vykonávajú opakované činnosti v definovaných podmienkach. STS-01 je ideálny pre práce v uzavretých, ohradených areáloch v rámci vizuálneho kontaktu, zatiaľ čo STS-02 umožňuje lety na väčšie vzdialenosti v riedko obývaných oblastiach nad kontrolovanou pozemnou plochou.

3.Čo presne znamená skratka SORA a prečo je dôležitá?

SORA je celosvetovo uznávaná metodika na komplexné posúdenie bezpečnostných rizík plánovanej prevádzky UAS. SORA je nástroj, ktorý analyzuje riziko dopadu na zem a zrážky vo vzduchu. Výsledkom je určenie úrovne SAIL, ktorá definuje, aké technické a organizačné opatrenia musíte splniť, aby bol váš let považovaný za bezpečný. SORA vám umožňuje lietať prakticky akúkoľvek misiu, pokiaľ dokážete riziká dostatočne zmierniť.

4.Musím mať povolenie SPECIFIC, ak chcem lietať v blízkosti letísk v Bratislave či Košiciach?

Áno, podľa uznesenia Stálej medzirezortnej komisie SMK U/2026/6 je v určenej vzdialenosti od letiska a výške letu v riadených okrskoch (CTR) civilných letísk Bratislava, Piešťany, Žilina, Poprad a Košice vyžadované povolenie v kategórii SPECIFIC. Táto požiadavka platí bez ohľadu na to, či by inak vaša prevádzka spĺňala podmienky kategórie OPEN. Cieľom je zabezpečiť vyššiu úroveň koordinácie s riadením letovej prevádzky.

5.Aké sú požiadavky na lety v blízkosti vojenských letísk?

Lety v blízkosti vojenských objektov a letísk Malacky, Sliač a Prešov podliehajú súhlasu Úradu vojenského letectva. Nie je potrebné prevádzkové povolenie, vyžaduje sa však spracovanie podrobnej prevádzkovej príručky a vypracovanie analýzy SORA. Vojenské zóny sú špecifické zemepisné oblasti, kde môžu platiť prísnejšie podmienky na technické vybavenie dronu a kvalifikáciu personálu.

6.Ako dlho trvá proces získania prevádzkového povolenia SPECIFIC?

Dĺžka procesu závisí od komplexnosti vašej prevádzky a kvality spracovanej dokumentácie. Pri niektorých konceptoch prevádzky môže byť proces rýchlejší, zatiaľ čo vypracovanie a schválenie plnej analýzy SORA pre zložité operácie môže trvať niekoľko týždňov až mesiacov. Odporúča sa preto začať s prípravou dokumentácie s dostatočným predstihom pred plánovaným začiatkom projektov.